štvrtok, 20. októbra 2011

Mrazivé zistenie vedcov: Svet riadi jedna superkorporácia


 Výskumníci univerzity v Zurichu analyzovali spojenia 43-tisíc nadnárodných firiem a zistili, že svetovú ekonomiku riadi jedná gigantická superkorporácia.



Vedeckým výskumom sa prišlo na to, že svet ovláda jedna superkorporácia.
Autor: Profimedia
Pri získanie obrazu globálneho korporačného systému vedci spracovali gigantickú databázu, odzrkadľujúci vlastnícke vzťahy medzi najväčšími nadnárodnými spoločnosťami. Píše o tom New Scientist.
„Realita je natoľko komplikovaná, že sme museli upustiť od dogiem, ako je napríklad teória sprisahania alebo teória voľného trhu. Naša analýza stojí na skutočných údajoch,“ vysvetľuje autor výskumu teoretik komplexných systémov James Glattfelder.

Výskumníci z Cornell University v Zurichu analyzovali prepojenia 43-tisíc spoločnosti a zistili, že svet riadi  jeden nadnárodný super konglomerát.Výskumníci z Cornell University v Zurichu analyzovali prepojenia 43-tisíc spoločnosti a zistili, že svet riadi jeden nadnárodný super konglomerát.Autor: arxiv.org
Predchádzajúce výskumy už dokázali, že pomerne malá skupina firiem a bank ovláda väčšinu svetovej ekonomiky. Ale vtedy ekonómovia zanedbali vedľajšie súvislosti – vzťahy medzi korporáciami a ich dcérskymi firmami.
Vedci z Zurichu spracovali údaje 37-miliónov firiem a investorov po celom svete, ktoré sú v databáze Orbis z roku 2007. Z toho vyčlenili 43060 spoločností, ktoré patria nadnárodným korporáciám a zistili ich spoločné aktíva.

U 1318 spoločností sa zistili prepojenia, ktoré im zabezpečujú kontrolu nad svetovou ekonomikou.U 1318 spoločností sa zistili prepojenia, ktoré im zabezpečujú kontrolu nad svetovou ekonomikou.Autor: arxiv.org
Z výsledku zostavili model rozdeľovania ekonomického vplyvu nadnárodných firiem cez ich dcérske alebo pridružené spoločnosti.Vedci tak určili jadro z 1318 korporácií, ktoré majú mimoriadne tesné spojenie. U týchto firiem sa našli konexie cez dve alebo viac spoločností.
Aj keď oficiálne príjmy týchto korporácií sotva prevyšujú 20 percent od celosvetového zisku, cez svoje pridružené firmy ovládajú väčšinu svetových spoločností. Tým pádom v chápadlách týchto nadnárodných monštrov sa sústreďuje 60 percent celosvetových príjmov. Z tohto reťazca sa vedcom podarilo odvodiť superjadro pozostávajúce zo 147 spoločností. Ich aktíva sú navzájom natoľko prepojené, že sú takmer spoločným vlastníctvom. Toto prepojenie zabezpečuje neoficiálnemu finančnému konglomerátu kontrolu nad 40 percentami celosvetového korporačného bohatstva.
Väčšina z týchto superkorporácií pôsobí v oblasti finančníctva.
Toto je top 50:
1. Barclays plc
2. Capital Group Companies Inc
3. FMR Corporation
4. AXA
5. State Street Corporation
6. JP Morgan Chase & Co
7. Legal & General Group plc
8. Vanguard Group Inc
9. UBS AG
10. Merrill Lynch & Co Inc
11. Wellington Management Co LLP
12. Deutsche Bank AG
13. Franklin Resources Inc
14. Credit Suisse Group
15. Walton Enterprises LLC
16. Bank of New York Mellon Corp
17. Natixis
18. Goldman Sachs Group Inc
19. T Rowe Price Group Inc
20. Legg Mason Inc
21. Morgan Stanley
22. Mitsubishi UFJ Financial Group Inc
23. Northern Trust Corporation
24. Société Générale
25. Bank of America Corporation
26. Lloyds TSB Group plc
27. Invesco plc
28. Allianz SE 29. TIAA
30. Old Mutual Public Limited Company
31. Aviva plc
32. Schroders plc
33. Dodge & Cox
34. Lehman Brothers Holdings Inc*
35. Sun Life Financial Inc
36. Standard Life plc
37. CNCE
38. Nomura Holdings Inc
39. The Depository Trust Company
40. Massachusetts Mutual Life Insurance
41. ING Groep NV
42. Brandes Investment Partners LP
43. Unicredito Italiano SPA
44. Deposit Insurance Corporation of Japan
45. Vereniging Aegon
46. BNP Paribas
47. Affiliated Managers Group Inc
48. Resona Holdings Inc
49. Capital Group International Inc
50. China Petrochemical Group Company
*Lehman Brothers existovala v roku 2007, kedy bola zostavená databáza použitá pri výskume.

http://www.cas.sk/clanok/208938/mrazive-zistenie-vedcov-svet-riadi-jedna-superkorporacia.html

Európa sa chystá podpísať zmluvu s diablom


Čas na racionálne riešenia vypršal a súčasné nesystémové kroky skončia ešte tvrdším kolapsom.
Euro_peniaze_plameň:DreamstimeEurópa je odhodlaná podpísať zmluvu s diablom pod tlakom finančných trhov v podobe ďalšieho navršovania eurovalu. Dlhodobo neriešené problémy verejných dlhov a nízkej kapitalizácie európskeho bankového sektora dohnali Európu na kraj útesu, kedy prijímané opatrenia nemusia a nebudú mať dlhodobo pozitívny efekt. Arogancia sveta po kolapse Lehman Brothers a neprijatie konkrétnych opatrení na zníženie vládnych dlhov a sprísnenia bankovej regulácie vedie finančný globálny svet ku kolapsu. Európa je iba špičkou ľadovca, ktorý ak uvoľní skazonosnú finančnú lavínu potopí celú globálnu ekonomiku. Sedem európskych bánk sa nachádza v prvej desiatke najväčších svetových finančných inštitúcii. Dosť vážny dôvod, aby sa pri pohľade na riešenie európskej fiškálnej krízy triasli všetky globálne ekonomické veľmoci. Doteraz nikomu neprekážal rizikový pákový efekt (pomer celkových aktív k vlastnému kapitálu) talianskych a francúzskych bánk, ktorý sa nedá pomenovať inak ako „ruská ruleta“. Kde bol lokálny finančný regulátor a ECB, ako najvyššie finančné inštancie v eurozóne.
Absencia európskeho finančného regulátora a zakrývanie európskej „bankovej špiny“ samotnou ECB (financovanie rizikových bánk špeciálnymi linkami) nás vedie na kraj finančného kolapsu. Riešenie v podobe eurovalu I cez jeho efektívne navŕšenie na 440 mld. eur (so zábezpekami na 779 mld. eur) nebude stačiť. Ani euroval II, ktorý by mal nahradiť prechodný mechanizmus financovania a garancií, nemusí byť konečným riešením. Euroval II z nášho pohľadu bude aktivovaný už budúci rok (nebude sa čakať na polovicu roka 2013), pretože trhy nebudú akceptovať iba garancie pre rizikové krajiny a banky, ale budú chcieť vidieť reálne zdroje a to je euroval II. Ak si pozrieme spätne na náklady americkej vlády pri záchrane finančného sektora, priemyslu, tak je suma v garanciách eurovalu 779 mld. eur iba smiešnym odvarom.
Blížiaci sa summit eurozóny v Bruseli (23.októbra) tak bude musieť odkryť karty európskych politikov a centrálnych bankárov. Očakávame ochotu navŕšiť euroval výraznejšie nahor do pásma 1,5-2 bilióny eur, čo by však tiež nemusela byť posledná suma. Zároveň sa jasne naznačí potreba urýchlenej aktivácie eurovalu II. Tieto mechanizmy však neriešia podstatu európskeho problému a sú len „zmluvou s diablom“ na získavanie času. Ak však politické a ekonomické špičky od septembra 2008 (kolaps Lehman Brothers) nedokázali nič konkrétne vymyslieť, je ťažké sa domýšľať nad urýchlenou záchranou eurozóny. Príčinou je nedotknutá aura finančných inštitúcii, ktoré stoja nad zákonom. Banky sú kľúčovým vinníkom súčasnej situácie, ktoré vytvárali rizikové finančné operácie bez reálneho krytia (ako inak sa dá vysvetliť desaťnásobne vyšší objem špekulačných mimoburzových derivátových špekulácii voči reálnemu HDP v roku 2010). A práve banky sú opäť dôvodom, prečo každý jeden daňový poplatník eurozóny si bude musieť uťahovať opasky. Zdroje z eurovalu sa opäť použijú na riešenie problémov európskych bánk, koľkokrát za posledné roky?
Ťažko hľadať riešenie súčasnej situácie, ak si ju dovolili politici a centrálni bankári pustiť až do tejto fázy. V súčasnej fáze je riešením už iba drastické upratovanie, žiadna banka a vláda si nemôže byť istá finančnou pomocou, pokiaľ neprijme rázne reštrukturalizačné opatrenia. Euroval s objemom 2 bilióny je totiž opäť iba zdrojom ďalších rizikových operácii pre európske banky. Pre niektoré krajiny je to však nepredstaviteľná suma, podiel Slovenska v prípade potreby plnenia by predstavoval takmer 18-mesačné príjmy štátu.
Čas na racionálne riešenia (drastický a neočakávaný kolaps Grécka v roku 2010) vypršal a v súčasnosti sa prijímajú len nesystémové kroky, ktoré nakoniec musia skončiť ešte tvrdším kolapsom. V prvom rade sa musí prebudovať bankový systém so svojim frakčným poskytovaním úverov bez reálneho krytia. Zároveň centrálne banky musia prehodnotiť svoj postoj k neobmedzenému tlačeniu peňazí. Bez radikálnych a systémových zmien vo finančnom svete smerujeme ku kolapsu a okrádaniu daňových poplatníkov. História je plná príkladov, ktoré dokumentujú, že tlačenie peňazí nikdy nevyriešilo dlhy. Od starovekého Ríma cez Čínu, francúzsku revolúciu až po menové reformy s príchodom komunistického režimu. Vždy išlo o najväčšie krádeže na jednoduchých ľuďoch, ktorí sa snažili pred krízou vytvárať úspory.
Čas sú peniaze a preto aj suma 2 bilióny eur pri navŕšení súčasného eurovalu dáva možnosť hľadať riešenie o niekoľko mesiacov dlhšie. Čas sa kráti a presýpacie hodiny ukrajujú z existencie eurozóny, pokiaľ sa politici neodvážia na agresívne a štrukturálne reformy (odchod z eurozóny pre nespoľahlivých členov, krach niektorých rizikových bánk – náklady na vyplatenie garancií za depozitá budú výrazne nižšie ako náklady za záchranu). Posledným umieračikom možno bude zníženie AAA ratingu Francúzska a pri stave svojho bankového sektora by im lepšie „svedčil“ rating A+. Gréci to nezvládnu, to už vie každý európsky daňový poplatník. K nim môžeme pripočítať i Portugalsko, hrá sa o Taliansko a Francúzsko. Posledné dve krajiny pod tlakom zníženého ratingu budú tlačiť na Nemecko a jeho neochotu financovať celý záchranný systém eurozóny. Čím sa možno uzatvorí kapitola eura a nezmyslenej nemeckej reklamy na bezcenných gréckych, španielskych, portugalských a talianskych produktoch. Ako inak nazvať vývoj výnosov na vládnych dlhopisoch týchto rizikových krajín od roku 200 do roku 2007 pod ochranou eura.

pondelok, 10. októbra 2011

Je koniec, niet cesty späť


Americké akciové indexy vykročili do nového kvartálu "medveďou labou": Dow Jones -2,36%, Nasdaq -3,29%, S&P500 -2,85%. Ecofin nepriniesol pre akciový trh žiadne dobré správy a Dexia má nábeh sa stať európskym Lehmanom.
1. Európski polici včera jasne naznačili, že euroval sa nebude zväčšovať a pákový EFSF je "neprijateľný". Trh avšak očakával, že európski politici pochopia, že Grécko môže byť len predkrmom dlhovej krízy a záchranná sieť bude musieť oveľa väčšia. Problémom je aj ďalšia grécka tranža, ktorá bude najskôr schválená 13. októbra. Niektorí ministri financií uviedli, že tento týždeň sa o nej rokovať nebude. Grécko už čoskoro nebude mať peniaze pre platenie svojich záväzkov a bez ďalšej tranže sa dostane určite do bankrotu.
2. Belgicko - francúzsky bankový kolos Dexia sa dostal do problémov. Banka s portfóliom 120% francúzskeho HDP patrí k bankám "too big to fail" a jej bankrot by mohol spustiť domino efekt. Dnes sa francúzska a belgická vláda zaručila za vklady v banke. Samotná banka má prejsť výraznou reštrukturalizáciou a najhoršom prípade sa má rozdeliť na dve banky. Pričom jedna z nich bude držať "problémové" aktíva. Dexia asi nebude novým Lehmanom, pretože štáty urobia všetko potrebné, aby tento bankový dom zachránili.
3. Index nákupných manažérov výrobného sektora v USA, skončil nad očakávaniami trhu. Pozitívne skončili aj stavebné výdavky. Včerajšie makroekonomické výsledky nakoniec nezastavili prepad na akciových trhoch aj kvôli negatívnej revízií globálnej ekonomiky od Goldman Sachs. Trh reaguje na pozitívne makrodáta len miernym rastom.

Dlhová bublina čoskoro praskne

Európsky finančný systém sa približuje k skaze a prasknutie dlhovej bubliny je čoraz viac reálnejšie. Snahy západných vlád o (ne)konečnú záchranu finančného systému narazil na "dlhový múr". Európske krajiny sa začínajú stávať insolventné a odkázané na záchranné mechanizmy ako EFSF, čiže Nemecko a Francúzsko (ručia za  polovicu EFSF). Trh poslal akciové trhy do červeného mora a analytici si položili jednoduchú otázku: Môžu vlády zachrániť všetky banky? Pravdepodobne nie.
Vytvorili sme svet, ktorého základom je dlh, úroky, páka a príliš malé rezervy. Práve fiškálna a dlhová kríza nám naznačuje, že súčasný systém nie je schopný vyriešiť súčasné problémy.
Rok 2008 priniesol najhlbšiu krízu od Veľkej depresie v 30. rokoch minulého storočia a zdá sa, že sme z nej nikdy nevyšli...

Proroci skazy

Nasledujúcich osem vyjadrení vystihujú súčasnú situáciu v ekonomike. Tieto vyjadrenia nie sú len od prorokov "skazy":
1. George Soros: "Finančné trhy smerujú do novej Veľkej depresie s nevypočítateľnými politickými dôsledkami. Autority v Európe stratili kontrolu nad situáciou".
2. Mohammed El-Erian (šéf PIMCO): "Sú tu jasné náznaky, že hrozí run na francúzske banky.Tie budú musieť drasticky prestavať svoju súvahu a to vrhne Európu do hlbokej finančnej krízy, ktorá bude znamenať recesiu".
3. Attila Szalay-Berzeviczy (šéf investičných služieb v Unicredit): "Jedinou otázkou ostáva, koľko dní budú naťahovať ECB a európske vlády bezvýchodiskovú situáciu v Grécku". 
4. Stefan Homburg (šéf nemeckého inštitút pre verejné financie): "Euro sa približuje k veľmi škaredému koncu a začína byť zjavné, že sa EMÚ sa blíži ku kolapsu".  
5. Alan Brazil (stratég Goldman Sachs): "Riešiť dlhovú krízu ďalším dlhom je nepochopenie problému".
6. Josef Ackermann (CEO Deutsche bank): "Je verejným tajomstvom, že viacero európskych bánk by neprežilo, ak by mali prehodnotiť štátne dlhopisy na základe trhových cien".
7. Ann Barnhardt (šéf Barnhardt Capital Management): "Je koniec. Už neexistuje cesta späť. Jediné, čo sa môže stať, je kolaps súčasného finančného systému. Ak si ale myslíte, že tento kolaps bude bez vojny, tak sa bohužiaľ, mýlite".
8. Lakshman Achuthan (ECRI): "Ak uvediem, že sme v recesii, znamená to, že proces sa naštartoval. Môžeme kričať a vystaviť veľmi veľký šek, ale to nepomôže".

Súčasný stav ekonomiky začína pripomínať veľkú depresiu. Otázkou je, ako to budú riešiť politici, keď príde čas na "lámanie chleba". Osobne som optimista a dúfam, že sa vojne vyhneme. Avšak deglobalizácia a rast regulácie je za dverami. Na druhej strane môže súčasná spoločnosť hľadať vykúpenie v nových technológiách.

Ekonómia nie je liekom

Ekonómia nie je odpoveďou na všetko, ako sa niektorý domnievajú. Naša spoločnosť bola zameraná na spotrebu, zisk, dlh a rast za "každú cenu". Ekonómovia urobili presne to, čo sme "chceli - čo sme zadali". Súčasný problém nie je len v ekonomike, ale v spoločnosti ako celku.
Myslieť si, že ekonómia je liek na súčasný problém je niečo podobné, ako veriť, že nám "chémia ukáže zmysel života". Ekonomická kríza nebude len katarziou trhu, ekonomiky, ale aj celej spoločnosti. Len tentokrát by z toho nemuseli nastúpiť noví diktátori.

Technický pohľad

 Index S&P500 včera prelomil úroveň 1100 bodov a vytvoril si možnosť poklesu k 1000 bodom. Akciový trh potvrdil, že makroekonomické dáta vníma len marginálne a v centre pozornosti sú: dlhová kríza a očakávania spoločností. Hlavný akciový benchmark môže dnes testovať 1078 bodov. Dnes je pravdepodobný ďalší prepad, kvôli prelomeniu psychologickej úrovne 1100 bodov. Výhľad je medvedí.


http://finweb.hnonline.sk/c3-53098390-kP0000_d-proroci-skazy-je-koniec-niet-cesty-spat-span-class-koment-komentar-span



štvrtok, 6. októbra 2011

Deň po: Čo nastane po krachu Grécka

Po riadenom bankrote Grécka budú rozhodujúce kroky Európskej centrálnej banky.
Bude sychravý piatkový podvečer. Najdôležitejšie svetové burzy budú s najväčšou pravdepodobnosťou už pár hodín zavreté. No na pôde Európskej komisie vystúpia najdôležitejší európski politici so zásadným prejavom: „Grécko už dlhšie nie je schopné splácať svoje dlhy a vyhlasuje platobnú neschopnosť.“ Čo sa stane potom? Grécko dočasne pozatvára niektoré svoje banky, Európska centrálna banka zrejme poruší pravidlá a začne do nich nalievať peniaze, a na trhoch nastane panika.
Kľúčová bude príprava Oznámenie síce nebude avizované dopredu a istá miera neočakávanosti je nutná, ale pre finančné trhy by to nemala byť správa z jasného neba. „Politici budú finančné trhy na bankrot Grécka dopredu pripravovať,“ hovorí Kamil Boros, analytik spoločnosti X-Trade Brokers. Z politických kuloárov ujdúinformácie
, koľko z gréckeho dlhu by sa malo odpísať, a koho všetkého by to malo postihnúť, rovnako sa dopredu naznačí, ako by na takúto udalosť reagovala Európska centrálna banka.
Prvé kroky vedúce k tomuto procesu
 môžeme pozorovať už dnes. „Európska centrálna banka už rozšírila kolaterál, ktorý je ochotná akceptovať a rozšírený euroval má mať možnosť zachraňovať okrem štátov aj banky,“ hovorí analytik inštitútu INESS Juraj Karpiš. „V prvý deň by už mali byť rozhodnutia dopredu známe a nemali by byť prekvapením,“ myslí si riaditeľ Inštitútu hospodárskej politiky
 František Palko.
Protesty v Grécku. Snímka: Reuters
Navyše, okamžite po vyhlásení gréckeho bankrotu vyhlásia európski politici, že ide o dopredu a dobre pripravenú akciu
, ktorú majú plne pod kontrolou
 a urobia všetko pre to, aby situáciu udržali pod kontrolou. Otázkou bude, do akej miery im finančné trhy uveria.
Banky pod paľbou Víkend, ktorý príde po tomto oznámení, bude dôležitý hlavne pre to, aby banky mali čas pripraviť sa na nepríjemnosti, ktoré ich po tomto kroku čakajú. Pod najväčším tlakom budú grécke banky, ktoré sú významnými držiteľmi gréckych štátnych cenných papierov, a tým pádom sa automaticky dostanú na šikmú plochu. Grécko navyše nebude mať dosť peňazí na to, aby tieto banky samo nadopovalo peniazmi a pôžička v tom čase nebude absolútne prichádzať do úvahy. „Tu bude musieť byť pripravená Európska centrálna banka akceptovať grécke cenné papiere a ochotná takto naliať likviditu do gréckych bánk,“ hovorí Boros. Čo, podľa analytikov, bude ochotná urobiť, aj keď dnešné pravidlá to vyslovene zakazujú. Ak by to totiž nespravila, Grécko by muselo vytvoriť vlastnú centrálnu banku a v podstate vystúpiť z eurozóny.
Dočasne sa môže stať, že v prvých hodinách po zverejnení bankrotu sa v Grécku zavrú banky, alebo sa obmedzí výber hotovosti, ktorý bude možné z gréckych účtov vyberať. Táto situácia by trvala iba dovtedy, kým by tlak na banky nepoľavil a ľudia by sa neupokojili.
Trhy čaká schizofrénia Ako na túto správu zareagujú finančné trhy, bude závisieť od toho, ako ich na to politici pripravia. Ak bude tento krok zahmlený rôznymi scenármi budúceho vývoja, alebo ak sa bude špekulovať o tom, že niektorí veritelia budú pri krachu preferovaní, nastane na trhoch panika. A tá sa neobmedzí iba na Grécko, ale veľmi ľahko sa môže preniesť aj do štátov, ktorých banky v Grécku investovali. Príkladom je dianie okolo belgickej Dexie. Základný problém, ktorý sa bude musieť po krachu Grécka vyriešiť, je skrátka bezpečnosť európskeho bankového sektora,“ hovorí Martin Prokop zo spoločnosti Next Finance.
Ak by, naopak, politici dokázali jasne vysvetliť, čo sa bude diať, môže sa situácia mierne upokojiť. Riešenie problému totiž môže byť lepšie ako dlho trvajúca neistota. Hlavne v momente, keď by straty bánk boli už dopredu sčasti zohľadnené.
Problémy však môžu nastať na dlhopisových trhoch ostatných krajín s dlhovými problémami. Ak skrachovalo Grécko, nikto nebude vedieť zaručiť, že sa o pár týždňov alebo mesiacov nevydá rovnakou cestou aj Portugalsko. Hlavne, ak reštrukturalizácia dlhu dopadne relatívne dobre. Aj preto sa dá očakávať, že v prvých dňoch po krachu Atén prudko vzrastú rizikové prirážky na dlhopisy okolitých štátov.

utorok, 4. októbra 2011

Grécko je v bankrote, hlásia trhy. Politici riešenie nemajú


Svetové trhy už vidia Grécko v bankrote, nenapĺňa totiž všetky podmienky záchrany.
„Niektoré trhy už túto možnosť započítali,“ objasňuje dôvod včerajších prepadov na svetovýchburzách
 analytik Bank of Tokyo-Mitsubishi Teppei Ino.
Investori tak ukázali, že neveria ani snahám ministrov financií eurozóny, ktorí sa včera stretli v Luxembursku, aby hľadali recept na dlhovú krízu. „Trhy budú podľa nás klesať aj naďalej, pokiaľ nezasiahne americká alebo Európska centrálna banka,“ hovorí analytik spoločnosti X-Trade Brokers Kamila Boros. Myslí si, že začnú rásť po tom, ako finančné domy
 odštartujú tlačenie nových peňazí do obehu.

Padalo aj euro 
Turbulencie sa však nevyhli ani euru, ktoré sa dostalo oproti doláru na deväťmesačné a oproti japonskému jenu až na sedemročné minimum. Aj tu sa však pod ťarchou dlhovej krízy a politiky
eurobanky čakajú ďalšie prepady.
Situáciu pritom komplikujú tiež zraniteľné banky veľkého kontinentu. „Vlády Francúzska a Belgicka stoja za svojimi bankami
, či je to Dexia alebo niekto iný,“ povedal belgický „financmajster“ Didier Reynders a potvrdil tak vôľu pomôcť bankám aj v ostatných kútoch starého
 kontinentu. Na ich ochranu je podľa neho nevyhnutné pomôcť najskôr Grécku. „Dúfam, že v najbližších dňoch sa dohodneme na uvoľnení ďalšej tranže Grécku, robia dôležité zmeny,“ neskrýval svoj optimizmus.

Grécko pod tlakom 
Lídri eurozóny pred včerajším stretnutím vyslali signál Grécku, že sa bude musieť viac snažiť. „Budeme tlačiť na gréckeho ministra financií, aby robil viac pri tvrdom presadzovaní reforiem doma,“ povedal jeden z ministrov agentúre Reuters a potvrdil tak očakávaný odklad uvoľnenia ďalšej tranže na budúci týždeň. Dnes majú rady diskutujúcich rozšíriť aj zvyšní ministri financií Európskej únie.