Počítačový systém Medzinárodného menového fondu sa stal terčom hackerského útoku.
Informoval o tom dnes hovorca MMF David Hawley.
"Systém fondu plne funguje. Môžem potvrdiť, že incident preverujeme," uviedol hovorca bez uvedenia ďalších podrobností.
Televízna stanica Bloomberg News informovala, že počítačový systém MMF napadli hackeri, ktorí boli "pravdepodobne napojení na zahraničné vlády, pričom došlo k strate emailovej komunikácie a ďalších dokumentov". K útoku údajne došlo ešte pred 14. májom, keď sa prevalil sexuálny škandál vtedajšieho šéfa MMF Dominiquea Strauss-Kahna.
V súvislosti s incidentom prerušila Svetová banka prepojenie so systémom MMF, hoci informácie zdieľané na spoločnej linke nemajú podľa SB prísne tajnú povahu.
MMF, ktorý disponuje citlivými informáciami o ekonomickej situáciu krajín, sa v posledných mesiacoch stal terčom viacerých prepracovaných útokov na počítačový systém.
Informovala tlačová agentúra Reuters.
nedeľa 12. júna 2011
Nočná mora gréckych bánk sa blíži
K runu dochádza zvyčajne na základe zvestí šírených medzi ľuďmi, že sa nejaká banka, alebo bankový sektor ako celok, dostáva do problémov. Ľudia si potom chcú vybrať peniaze včas, než sa banky uzatvoria z dôvodu nedostatku hotovosti. K runu dochádza preto, že banky naše peniaze v skutočnosti nemajú. Síce používame ľudovo úslovie "Mám v banke desaťtisíc" - ale naše peniaze sú na účte len napísané - výpis neznamená, že peniaze ležia v banke, výpis znamená, že toľko nám banka dlhuje. Banka naše peniaze požičala ďalej, prípadne za ne nakúpila cenné papiere.
Grécke banky sú na tom zle. V dôsledku hospodárskeho poklesu rastie počet nesplácaných úverov, väčšina bankami nakúpených dlhopisov sú obligácie gréckej vlády, ktoré rýchlo strácajú na hodnote, a vlastnú centrálnu banku, ktorá by mohla bankám v núdzi požičať na výplaty vkladov, už Gréci nemajú. Stále viac gréckych obyvateľov sa snaží radšej včas vybrať svoje peniaze, prípadne ich previesť do zahraničných bánk.
Keď dôjde k runu, položí to akúkoľvek banku. Žiadna banka nemá dosť bankoviek a mincí, aby všetky klientov vyplatila. V skutočnosti toľko bankoviek a mincí, aby sa nimi preplatila všetky bankové účty, ani neexistuje. Grécke banky by mohli svojich klientov vyplatiť jedine v prípade, že by dostali pôžičky v hotovosti od Európskej centrálnej banky, ktorá by peniaze vytlačila. Eurobankovky sa tlačia v Nemecku.
Európska centrálna banka by musela rozhodnúť o pôžičke gréckym bankám, objednať v tlačiarni na peniaze výrobu stoviek miliárd eur v hotovosti a odviesť ich lietadlom alebo loďou do Grécka. (tristo miliárd eur je tri miliardy sto-eurových bankoviek). Nie je isté, že by Európska centrálna banka takúto pôžičku poskytla. Tlač peňazí vždy vedie k inflácii a Európska centrálna banka je zmluvne viazaná udržiavať stabilnú cenovú hladinu. Nesmie ani robiť evidentne stratové obchody.
Rozhodujúce slovo v Európskej centrálnej banke má Nemecko a ochota Nemcov požičiavať Grékom ďalšie peniaze klesá a už vôbec nie sú Nemci naladení tomu kaziť menu tlačením peňazí. Možno dnes ľutujú, že vymenili stabilnú marku, na ktorú mohli byť hrdí, za euro. Run na banky v Grécku možno neprepukne dnes, ale je zrejme neodvratný.
http://finweb.hnonline.sk/c1-52065560-nocna-mora-greckych-bank-sa-blizi-span-class-koment-komentar-span
Grécke banky sú na tom zle. V dôsledku hospodárskeho poklesu rastie počet nesplácaných úverov, väčšina bankami nakúpených dlhopisov sú obligácie gréckej vlády, ktoré rýchlo strácajú na hodnote, a vlastnú centrálnu banku, ktorá by mohla bankám v núdzi požičať na výplaty vkladov, už Gréci nemajú. Stále viac gréckych obyvateľov sa snaží radšej včas vybrať svoje peniaze, prípadne ich previesť do zahraničných bánk.
Keď dôjde k runu, položí to akúkoľvek banku. Žiadna banka nemá dosť bankoviek a mincí, aby všetky klientov vyplatila. V skutočnosti toľko bankoviek a mincí, aby sa nimi preplatila všetky bankové účty, ani neexistuje. Grécke banky by mohli svojich klientov vyplatiť jedine v prípade, že by dostali pôžičky v hotovosti od Európskej centrálnej banky, ktorá by peniaze vytlačila. Eurobankovky sa tlačia v Nemecku.
Európska centrálna banka by musela rozhodnúť o pôžičke gréckym bankám, objednať v tlačiarni na peniaze výrobu stoviek miliárd eur v hotovosti a odviesť ich lietadlom alebo loďou do Grécka. (tristo miliárd eur je tri miliardy sto-eurových bankoviek). Nie je isté, že by Európska centrálna banka takúto pôžičku poskytla. Tlač peňazí vždy vedie k inflácii a Európska centrálna banka je zmluvne viazaná udržiavať stabilnú cenovú hladinu. Nesmie ani robiť evidentne stratové obchody.
Rozhodujúce slovo v Európskej centrálnej banke má Nemecko a ochota Nemcov požičiavať Grékom ďalšie peniaze klesá a už vôbec nie sú Nemci naladení tomu kaziť menu tlačením peňazí. Možno dnes ľutujú, že vymenili stabilnú marku, na ktorú mohli byť hrdí, za euro. Run na banky v Grécku možno neprepukne dnes, ale je zrejme neodvratný.
http://finweb.hnonline.sk/c1-52065560-nocna-mora-greckych-bank-sa-blizi-span-class-koment-komentar-span
piatok 3. júna 2011
Kontrarevolučné procesy v krajinách Severnej Afriky
V posledných mesiacoch zo svetových, ale aj slovenských médií sú systematicky, z hlbokou profesionalitou šírené informácie o pseudo-revolučných vystúpeniach národov, predovšetkým Líbye, Egypte. Do týchto vystúpení sa stále častejšie primiešavajú takzvané overené informácie o udalostiach v Sýrii, kde „údajne zlá vláda“ dáva strieľať do vlastného „mierumilovného národa“ a to len preto, že sa tento „mierovými“ protestnými akciami dožaduje „demokratizácie“ vlastnej krajiny. Pozoruhodná je aj tá skutočnosť, že od chvíle ako sa začali šíriť tieto dezinformácie, vytvára sa informačné ticho o Izraeli a jeho zahraničnej politike.
Je vidieť, že aj v tomto prípade, práve tak ako v predchádzajúcich obdobiach všade vo svete, kde sa médiá dostanú do ekonomickej závislosti nadnárodného kapitálu (a v dnešnom svete je to takmer všade), slúžia tomuto kapitálu a systematicky napomáhajú pre naplnenie jeho cieľov.
Aká je teda objektívna pravda o príčinách týchto procesov, ich priebehu a sledovaných cieľoch.
Už na úvod je potrebné povedať, že v Severnej Afrike a na Blízkom Východe, práve tak ako v minulosti, ani teraz, nejde o nič iné ako o prerozdelenie mocenských vplyvov imperialistických veľmocí a v tej súvislosti o získanie kontroly nad ťažbou nerastného bohatstva, predovšetkým zemného plynu a ropy. Nie je žiadnym tajomstvom, že v posledných dvoch desaťročiach sa prudko zvyšoval ekonomický a aj politický vplyv Číny na krajiny Afriky. Samotné Rusko si udržiavalo svoje dlhodobé pozície na tomto kontinente ešte z čias Sovietskeho zväzu. Len pre zaujímavosť pripomeniem, že zo samotnej Líbye na začiatku vojenských konfliktov medzi legálnou vládou Kaddáfiho a samozvanými predstaviteľmi takzvanej opozície z Líbye sa vrátilo do Číny viac ako 35 tisíc Číňanov ktorí tam pracovali na ropných poliach, stavali infraštruktúru a priemyselné objekty. USA a krajiny Západnej Európy sa s takouto situáciou nevedeli vyrovnať. Preto po dlhodobých prípravách spustili proces destabilizácie. Tento proces začal dezinformačnou prípravou.
Po Líbyi prišiel rad sa destabilizáciu Sýrie. Začiatkom februára, keď ešte v Sýrii nebola žiadna destabilizácia, bola na Facebooku vytvorená stránka s názvom „Sýrska revolúcia 2011“. Táto stránka vyzývala ku „Dňu hnevu“. Táto výzva bola opakovane vysielaná Al Jazzeerou no nestretla sa takmer zo žiadnou odozvou. Samotná stanica Al Jazeera oplakávala nedostatočnú reakciu a označila Sýriu ako „kráľovstvo ticha“.
Samotný názov „Sýrska revolúcia 2011“ je pochybné označenie, je to preklad z angličtiny a má povahu reklamného charakteru. To, čo by mal robiť skutočný revolucionár, keby sa mu podarili dosiahnuť určených cieľov sa v materiáloch nehovorí. S najväčšou pravdepodobnosťou by sa mal vrátiť domou a mal by byť spokojný zo zvrhnutým režimu a nastolením nového – pro západne orientovaného režimu.
Ešte čudnejšie je, že už v prvý deň po vytvorení, mala táto stránka na Facebooku viac ako 80 000 návštev. Také nadšenie a návštevnosť stránky v priebehu niekoľkých hodín, po ktorej nenasledovali žiadne konkrétne skutky, hovorí o manipulácii organizovanej počítačovými softwarmi, ktoré vytvárali početné účty. Táto skutočnosť vystupuje do popredia o to viac, že Sýrčania používajú internet veľmi málo.
Dá sa povedať, že nástup tejto „Sýrskej revolúcie 2011“ (v podstate kontrarevolúcie) nebol úspešný. No už o mesiac neskôr začali v Daraa, v provinčnom meste na jordánskej hranici len niekoľko míľ od Izraela nepokoje. Vandali – zahraničnými spravodajskými službami platení mladí ľudia, začali maľovať protivládne heslá na steny budov. Miestna polícia zatkla niekoľkých študentov, väznila ich, proti čomu protestovali ich rodičia. Takto znepokojené rodiny zaútočili na budovy polície s cieľom oslobodiť zadržané osoby. Výsledkom toho bola skutočnosť, že polícia prijala ešte prísnejšie opatrenia.
Keď sa veci vyostrovali, zasiahol prezident Bashad Assad a potrestal tých veliteľov polície ktorí prekročili hranice únosnosti policajných zásahov. Všetko sa malo vrátiť do pôvodného stavu. No došlo k náhlej zmene. Na strechách budov sa začali objavovať odstreľovači a strieľali tak do davu, ako aj na policajtov. Táto nová skutočnosť uvrhla mesto do chaosu. To všetko bolo samozrejme okamžite medializované svetovými agentúrami, no nie tak ako sa veci udiali, ale tak ako to vyhovovalo organizátorom týchto krvavých udalostí. Strelci využili zmätok, vyšli do mesta s cieľom zaútočiť na vládne budovy v ktorých boli umiestnené výzvedné spravodajské služby ktoré mali na starosti monitoring sýrskych Golanských výšin okupovaných Izraelom. Bezpečnostné zložky v snahe ubrániť budovy, opätovali paľbu. Mŕtvy boli na oboch stranách.
Takýto scenár konfrontačnej politiky sa opakoval vo viacerých mestách. Ľudia hľadali ochranu u armády, ktorá sa útočníkom postavila na odpor. Vláda na ochranu obyvateľstva do ulíc vyslala tri tisíc vojakov a tanky. Nakoniec proti armáde sa postavili ozbrojení banditi podľa veľmi podobného scenára, ako bol použitý pri obliehaní Nahr Al-Baredu líbyjskou armádou. Zmena bola len v tom, že teraz medzinárodné médiá situáciu úplne prekrútili a za útočníka bola označená sýrska armáda a bola obviňovaná z toho, že zabíja nevinných ľudí v Daraa.
Okrem iného, aj táto skutočnosť vypovedá o hodnovernosti svetových médií a o tom, že oni v skutočnosti nie sú ničím iným ako jednou z predĺžených rúk nadnárodného kapitálu snažiaceho sa uzurpovať si moc na celom svete. Pritom nehľadí na prostriedky, materiálne straty, ani na ľudské obete.
Šokujúci experiment: Poľský Tu-154 nemal žiadnu šancu
BRATISLAVA/VARŠAVA - Prečo posádka poľského Tu-154, ktorý havaroval v Smolensku, nedokázala v poslednej sekunde zdvihnúť stroj do bezpečnej výšky? Denník Fakt tvrdí, že pozná tajomstvo experimentu, ktorý v Poľsku podnikli na rovnakom stroji. V lietadle nezafungovalo tlačidlo "odchod"! To znamená, že rovnako sa to mohlo stať 10. apríla minulého roku.
Piloti nemali šancu na záchranu, pretože z ruského letiska, ktoré nie je vybavené moderným systémom ILS (systém automatického priblíženia lietadla k dráhe) - chceli odletieť pomocou autopilota. A ten sa nespustil, píše denník.
Odkiaľ vedia, že kapitán Tupoleva Arkadiusz Protasiuk (†36) stráčal tlačidlo "odchod" (v ruštine "uchod")? Vyplýva to zo skúmania trosiek a prepisov rozhovorov z kokpitu, ktoré potvrdzujú, že posádka chcela zdvihnúť stroj pomocou autopilota. K pokusu o jeho zapnutie došlo pravdepodobne okolo 20 sekúnd pred katastrofou, keď prvýkrát padol pokyn "odchádzame". Keď autopilot nezafungoval, kapitán Protasiuk sa snažil zachrániť Tupoleva, bolo však už príliš neskoro.
"Počas letu lietadlo nereagovalo na stlačenie tlačidla, odchod nastal až potom, keď veliteľ zatiahol za riadiacu páku a zvýšil ťah motorov," komentoval situáciu bývalý šéf výcviku letectva plukovník Piotr Lukaszewicz.
Až doteraz to však nebolo isté. Preto sa pravdepodobný priebeh letu pokúsili rekonštruovať v apríli počas experimentu s identickým Tupolevom. Denník Fakt sa mal neoficiálne dozvedieť, že k testu došlo v bezpečnej výške 500 metrov, čiže niekoľkonásobne vyššie ako tomu bolo v Smolensku. Inak by sa stroj rozbil rovnako ako prezidentský Tu-154.
"To vysvetľuje oneskorenie odchodu Tupoleva zo smolenského letiska. Po stlačení tlačidla "odchod", zostali piloti prekvapení, že sa nič nedeje. Ak stlačíte brzdu v aute a tá nefunguje, najprv dôjde k panike. Prejde ďalších niekoľko drahocenných sekúnd, kým chytíte ručnú," cituje denník jedného z expertov oboznámených s výsledkami experimentu.
Otázkou zostáva, prečo chcela posádka Tupoleva použiť automat, keď bolo známe, že v Smolensku nie je systém ILS? Neuvedomovali si piloti, že v takom prípade, "odchod" nefunguje? Nebolo to jasne uvedené v inštruktáži, ktorú mali?
Odpovede na tieto otázky by mala priniesť správa o príčinách katastrofy, ktoré pripravil výbor ministra Jerzyho Millera. Včera poľský premiér Donald Tusk opäť oznámil, že bude zverejnená ešte v tomto mesiaci.
Všetko to svedčí o zlom výcviku pilotov. Ak neboli schopní zodpovedajúco reagovať, nevedeli, čo v lietadle funguje a čo nefunguje, to znamená, že oni boli zle vyškolení, citoval denník leteckého experta Thomasza Hypkého.
Odkiaľ vedia, že kapitán Tupoleva Arkadiusz Protasiuk (†36) stráčal tlačidlo "odchod" (v ruštine "uchod")? Vyplýva to zo skúmania trosiek a prepisov rozhovorov z kokpitu, ktoré potvrdzujú, že posádka chcela zdvihnúť stroj pomocou autopilota. K pokusu o jeho zapnutie došlo pravdepodobne okolo 20 sekúnd pred katastrofou, keď prvýkrát padol pokyn "odchádzame". Keď autopilot nezafungoval, kapitán Protasiuk sa snažil zachrániť Tupoleva, bolo však už príliš neskoro.
"Počas letu lietadlo nereagovalo na stlačenie tlačidla, odchod nastal až potom, keď veliteľ zatiahol za riadiacu páku a zvýšil ťah motorov," komentoval situáciu bývalý šéf výcviku letectva plukovník Piotr Lukaszewicz.
Až doteraz to však nebolo isté. Preto sa pravdepodobný priebeh letu pokúsili rekonštruovať v apríli počas experimentu s identickým Tupolevom. Denník Fakt sa mal neoficiálne dozvedieť, že k testu došlo v bezpečnej výške 500 metrov, čiže niekoľkonásobne vyššie ako tomu bolo v Smolensku. Inak by sa stroj rozbil rovnako ako prezidentský Tu-154.
"To vysvetľuje oneskorenie odchodu Tupoleva zo smolenského letiska. Po stlačení tlačidla "odchod", zostali piloti prekvapení, že sa nič nedeje. Ak stlačíte brzdu v aute a tá nefunguje, najprv dôjde k panike. Prejde ďalších niekoľko drahocenných sekúnd, kým chytíte ručnú," cituje denník jedného z expertov oboznámených s výsledkami experimentu.
Otázkou zostáva, prečo chcela posádka Tupoleva použiť automat, keď bolo známe, že v Smolensku nie je systém ILS? Neuvedomovali si piloti, že v takom prípade, "odchod" nefunguje? Nebolo to jasne uvedené v inštruktáži, ktorú mali?
Odpovede na tieto otázky by mala priniesť správa o príčinách katastrofy, ktoré pripravil výbor ministra Jerzyho Millera. Včera poľský premiér Donald Tusk opäť oznámil, že bude zverejnená ešte v tomto mesiaci.
Všetko to svedčí o zlom výcviku pilotov. Ak neboli schopní zodpovedajúco reagovať, nevedeli, čo v lietadle funguje a čo nefunguje, to znamená, že oni boli zle vyškolení, citoval denník leteckého experta Thomasza Hypkého.
Pacienti nakazení EHEC sú ako zombie: Trhajú sebou a mrmlú
KIEL – Nebezpečná nákaza, ktorá sa Európou šíri neuveriteľnou rýchlosťou, má už na svedomí 18 obetí. Šokujúce sú však slová lekárov, ktorí sú s hospitalizovanými pacientmi v styku. Príznaky ochorenia sú vraj desivé a napadnutých musia neraz priväzovať k lôžkam. Neurologické poruchy vedú k tomu, že sa im trasie celé telo a vydávajú zvláštne zvuky.
Podľa odborníkov takmer každému druhému pacientovi nakazenému baktériou EHEC zlyhávajú obličky. Lekári im musia neustále dopĺňať tekutiny, ale aj krv. Hrozí, že jej môže byť v Nemecku nedostatok a tak úrady vyzvali dobrovoľníkov, aby ju darovali. Keďže nákaza je vysoko infekčná, musia lekári a sestry, ktoré sa starajú o pacientov, nosiť na oddeleniach ochranný odev, rúšky a rukavice.
Podľa nemeckých lekárov má väčšina z nakazených neurotické problémy. „Pacienti sú dezorientovaní, zle sa vyjadrujú, nekontrolovane sa im trasú svaly a vydávajú neidentifikovateľné zvuky. Niektorí majú dokonca také silne kŕče, že musia byť dočasne pripútaní,“ pre nemeckú tlačovú agentúru to prezradila Michaela Kiemesová z nemocnice v Kieli. Podľa Úradu verejného zdravotníctva zatiaľ na Slovensku nakazeného nezaznamenali. V okolitých štátoch však už potvrdili prvé prípady. Doteraz sa nepodarilo vedcom ani hygienikom určiť zdroj nákazy.
http://www.topky.sk/cl/11/1276938/Pacienti-nakazeni-EHEC-su-ako-zombie--Trhaju-sebou-a-mrmlu
Podľa nemeckých lekárov má väčšina z nakazených neurotické problémy. „Pacienti sú dezorientovaní, zle sa vyjadrujú, nekontrolovane sa im trasú svaly a vydávajú neidentifikovateľné zvuky. Niektorí majú dokonca také silne kŕče, že musia byť dočasne pripútaní,“ pre nemeckú tlačovú agentúru to prezradila Michaela Kiemesová z nemocnice v Kieli. Podľa Úradu verejného zdravotníctva zatiaľ na Slovensku nakazeného nezaznamenali. V okolitých štátoch však už potvrdili prvé prípady. Doteraz sa nepodarilo vedcom ani hygienikom určiť zdroj nákazy.
http://www.topky.sk/cl/11/1276938/Pacienti-nakazeni-EHEC-su-ako-zombie--Trhaju-sebou-a-mrmlu
Popocatépetl pri výbuchu vychrlila trojkilometrový mrak popola
Mexická vláda vyzvala ľudí, aby sa vzdialili najmenej do vzdialenosti sedem kilometrov od krátera.
MEXICO. Sopka Popocatépetl, ktorá sa vyníma nad mexickou metropolou, sa opäť prebudila k životu a pri najnovšom výbuchu vychrlila popol do výšky troch kilometrov nad kráterom tejto hory vo výške 5450 metrov.
Informovali o tom miestne médiá, citované agentúrou AP.
Mexický vládny úrad pre prevenciu prírodných katastrof uviedol, že mrak sopečného popola sa pohol najprv na západ a neskôr sa zvrtol východným smerom k mestu Puebla.
Vulkanická hora sa otriasala pred výbuchom niekoľko minút, po ktorých vychrlila popol.
Vláda vyzvala ľudí, aby sa vzdialili najmenej do vzdialenosti sedem kilometrov od krátera, ktorý sa nachádza približne 65 kilometrov od mesta Mexiko.
Bezprostredne nebola od úradov hlásená hrozba pre obývané oblasti.
štvrtok 2. júna 2011
Bielorusko padá, diktátor nastavuje ruku
Lukašenko, ktorý doviedol Bielorusko na okraj ekonomického krachu, hľadá záchranu na Západe
O pomoc včera požiadal Medzinárodný menový fond. Práve pôžička
od tejto inštitúcie vo výške niekoľkých miliárd eur by mu mala pomôcť udržať sa pri moci.Žiadosť naznačuje, že diktátorský režim stojí pred kolapsom. Bielorusi vykupujú všetko, čo sa dá, hodnota ich rubľa sa prudko prepadá a inflácia dosahuje rekordné výšky. „Krach je blízko, Lukašenko už nemá peniaze ani na základné fungovanie štátu. Bezpochyby nastal koniec
pračudesného ekonomického modelu Bieloruska,“ uviedol pre HN expertSergej Čalyj z Minska.
Situácia v Bielorusku je mimoriadne kritická. Centrálna banka
minulý týždeň devalvovala kurz rubľa o 36 percent, rekordne zvýšila aj úrokovú sadzbu. Lukašenko, ktorý Západ viackrát obvinil zo zasahovania do jeho záležitostí, však ozajstný rozsah krízyzrejme zakrýva. „V skutočnosti je inflácia niekoľkonásobne vyššia,“ tvrdí Čalyj.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)