Inšpiráciou mu boli konáre stromov, netradičné usporiadanie solárnych článkov dokáže získať až o 50% viac energie pri slabom svetle.
Všetko to začalo pri výlete, na ktorom si Aidan Dwyer zo štátu New York všimol zaujímavé usporiadanie konárov stromov a listov na nich. Ako neskôr zistil, toto usporiadanie súhlasí s tzv. Fibonacciho postupnosťou čísel, ktorú objavil v roku 1209 matematik Leonardo Pisano Fibonacci. Táto postupnosť sa objavuje v mnohých prípadoch v prírode, ako napríklad dráhy letu sokolov, pomerov veľkostí v ľudskom tele či semenách rastlín.
Po ďalšom štúdiu dospel k názoru, že tento vzor pomáha stromom v procese fotosyntézy a rovnaký dizajn sa rozhodol použiť pre svoj pokus. Vytvoril pokusný solárny systém, ktorý kopíroval tvar konárov a listov stromov. Ten počas niekoľkých mesiacov porovnával s tradičným usporiadaním ktoré všetci poznáme - ploché, rovné panely.
Upravený solárny systém a tradičné ploché panely pod nim
Údaje z fotovoltaických článkov zaznamenával cez zberač dát a zobrazoval priamo na počítači. Pri tom zistil veľmi zaujímavé fakty - solárny systém v tvare stromu generoval o 20% viac elektrickej energie a zachytil 2,5x viac slnečného žiarenia počas dňa. Ešte väčšie rozdiely nastali v zimnom mesiaci december, kedy slnko stúpa len nízko nad obzor a dni sú krátke. Strom vyrobil o 50% viac elektrickej energie a zachytával slnečné žiarenie o polovicu dlhšie ako bežný panel.
Tento dizajn vyhral 13-ročnému Aidanovi ocenenie Amerického múzea prírodnej histórie, no možno bude tiež základom pre budúce vylepšenie získavania energie zo slnečného žiarenia. Inovácie nevznikajú len v laboratóriách vedcov, niekedy stačí sledovať viac prírodu.
Kompletný popis pokusu nájdete na stránke AMNH.org
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára