Karel Toman, Aktuálně.cz
Praha - Príznakov, že sa dlhová kríza štátov prelieva do bankového sektora a hrozí tak spustenie novej krízy finančnej, za posledné týždne výrazne pribudlo.
Ekonóm Citi Group Willem Buiter dokonca pre AFP začiatkom augusta vyhlásil, že ak nepríde nejaké rýchle riešenie, hrozí svetu niekoľko neriadených štátnych bankrotov - zrejme vrátane Talianska - a následne najväčšia banková kríza od roku 1931.
Podľa Dirka Schumachera z Goldman Sachs sa už kríza likvidity mení na hrozbu systemických udalostí, čo je eufemizmus pre veľké bankroty.
Hlavné dôvody novej hrozby sú podľa ekonómov dva.
Po prvé je to obava investorov, že druhý plán na záchranu Grécka nestačí a že európske banky nemajú dosť rezerv, aby mohli odpísať toxické dlhopisy, bez toho, aby samy nezbankrotovali. A po druhé je to strach, že hospodársky rast sveta spomaľuje a riešenie rastúcich problémov potrvá dlhé roky.
Keď svet naposledy zažil finančnú krízu, nasledoval po nej pád do recesie a hromadné prepúšťanie. Aké príznaky jej návratu sme mohli vidieť za posledný mesiac?
Z bánk zmizlo 700 miliárd dolárov
Kvôli rastúcim obavám z neriadeného bankrotu Grécka a rozšíreniu nákazy do Talianska a Španielska, ktoré v očiach investorov znehodnocujú dlhopisy týchto krajín, spadli akcie európskych bánk v utorok 12. júla na najnižšiu hodnotu za dva roky.
Od začiatku roka tak banky v prehlbujúcich sa výkyvoch strácajú. Agentúra Bloomberg 20. augusta spočítala, že za tento rok spadli európske a americké bankové indexy (Europe 500 Banks and Financial Services Index, KBW Bank Index of US bank stocks) o 30 percent. Na oboch kontinentoch tak akcie bánk stratili tento rok na hodnote 700 miliárd dolárov.
"Banky sa s problémami budú potýkať dlho, a to z nich nerobí atraktívnu investíciu," zhrnul minulý týždeň pre Wall Street Journal prezident jednej investičnej spoločnosti Frank Shully. Klientom zvažujúcim, že vložia svoje peniaze do akcií bánk, teraz podľa svojich slov hovorí "ani náhodou".
Nikde nie je bezpečne
Kvôli rozpočtovým problémom talianskej vlády padali akcie tamojších bánk UniCredit a Banco Popolare držiacich vo veľkom vládny dlh. Akcie francúzskych bánk Société Générale (matka českej Komerční banky) i BNP Paribas klesli hlavne kvôli expozícii voči gréckemu dlhu, rovnako ako nemecká Deutsche Bank, ktorá už stratila 30 percent.
Kvôli zlým výsledkom v júlových záťažových testoch spôsobených veľkou expozíciou v slabých krajinách eurozóny padali tiež akcie veľkých britských bánk Barclays, HSBC, Lloyds Banking and Royal Bank of Scotland.
Prečítajte si: Kríza sa vracia. Ukázali to výnosy amerických dlhopisov
Dvanásť z celkom 24 bánk, ktoré v testoch prepadli alebo zostali tesne nad čiarou, bolo španielskych. Z obáv o odpisy toxických dlhov, poklesli na pražskej burze aj akcie rakúskej Erste Bank, matky Českej sporiteľne.
Štvrtinu hodnoty stratili počas augusta akcie amerických Bank of America a Citigroup.
Dochádzajú peniaze
Investori od akcií bánk doslova utekajú. Z tohtoročných priemerných mesačných objemov 28 miliárd spomalilo v júli obchodovanie s akciami bánk na tento rok najnižšiu hodnotu len 8,3 miliardy eur.
Ako niektorým bankám dochádzajú peniaze, snažia sa hotovosť v potrebnej mene získať na devízových trhoch. Eurodolárové swapy - deriváty zaisťujú bankám zmenu oboch mien - sa zvýšili kvôli vysokému dopytu na najvyššie hodnoty od novembra 2008.
Na účtoch nebankových firiem sa pritom povaľujú veľké peniaze, keďže v neistej dobe otáľajú s veľkými rozhodnutiami. Tok peňazí tým ďalej vysychá.
Banky si prestávajú veriť
Málo prísnymi záťažovými testami neprešlo v júli osem európskych bánk, okrem iného aj rakúska Volksbank. Sektoru by v prípade dvojročného ekonomického poklesu chýbalo podľa výsledkov testov celkom nevinných 2,5 miliardy eur.
väčší obrázokAutor: TASR/AP
Royal Bank of Scotland ale spočítala, že ak sa do vážnych problémov dostane Taliansko a Španielsko, objem toxického dlhu bude okolo 850 miliárd eur. To už by európske banky vážne ohrozilo, pretože napríklad talianske dlhopisy sú medzi nimi veľmi rozšírené a ich odpis by niektoré banky mohol položiť.
Jedna ázijská banka už preto prestala požičiavať peniaze francúzskym bankám a päť ďalších o tom uvažuje, informovala minulý týždeň agentúra Reuters. Pôžičky európskym bankám zdražili aj dve veľké banky z Wall Street.
Medzibankové pôžičky skracujú a zdražujú
V polovici augusta si európske banky vzájomne požičiavali za najvyššie úroky od finančnej krízy v rokoch 2007 až 2009. Sadzba medzibankových trojmesačných pôžičiek známa skratkou LIBOR s nedôverou rastie a minulý týždeň bola na štvormesačnom maxime.
Európske banky si 10. augusta v ECB za jediný deň požičali štyri miliardy eur v jednodňových pohotovostných pôžičkách, čo je trojmesačné maximum. Nemenovaná európska banka si od ECB vzala pol miliardy eur týždenného úveru, čo je prvá pôžička tohto druhu od tohtoročného februára.
Platí pritom, že čím kratšia pôžička je, tým je drahša. Nárast krátkych úverov preto zrejme opäť svedčí o neistote, s ktorou sa banky boja medzi sebou požičiavať peniaze na dlhší čas.
Zvesti mávajú trhmi
O napätí svedčí aj rastúci počet poplašných správ.
Koncom júna sa rozšírili chýry, že zníženie ratingu talianskeho štátneho dlhu je na spadnutie. I keď to agentúra Standard & Poor 's poprela, akcie talianskej UniCredit spadli o 8,2 percenta a Intesa Sanpaolo o 7,2 percenta.
Začiatkom augusta zase podobne zamávali s trhmi zvesti, že si švajčiarska centrálna banka u americkej banky FED vzala krátkodobú pôžičku 200 miliónov dolárov. Tou dobou pritom liala na finančné trhy kvantá švajčiarskych frankov, aby brzdila rast svojej meny. Zvesť, že si narýchlo potrebuje požičať, podporila obavy, že jej dochádzajú peniaze. Banka potom nákup poprela, čo banky bežne nerobia. Naposledy popierali problémy s likviditou britské banky v roku 2008.
Nemenovaná európska banka si od ECB vzala pol miliardy eur týždenného úveru.väčší obrázokAutor: TASR/AP
"Keď sa včera tie bankové fámy objavili, bolo to ako nábeh na kolaps Lehman, kedy si banky navzájom neveria," zhrnul vtedy pocity bankárov stratég Commerzbank Christoph Rieger prirovnaním k notoricky známemu začiatku finančnej krízy zo septembra roku 2008.
Banky prepúšťajú, volajú o pomoc
O príprave na vážnejšiu krízu svedčia aj ohlásené vlny prepúšťania v Bank of America a švajčiarskej UBS. Obe banky prepustia po 3500 zamestnancov. Bank of America pritom ešte nedokončila prvú vlnu prepúšťania dvoch a pol tisíc zo svojich 287-tisíc zamestnancov.
Výkonný riaditeľ druhej najväčšej nemeckej banky Commerzbank, ktorú zo štvrtiny vlastní vláda, Martin Blessing medzitým apeloval na nemeckých politikov, aby prikývli na plnú fiškálnu úniu eurozóny. Teda nielen na zriadenie európskeho ministerstva financií s právom zasahovať do národných rozpočtov aj daní nedisciplinovaných členov eurozóny, ale aj s právom vydávať eurobondy.
Toto riešenie, ako zmierniť tlak trhov na dlhopisy a tým aj vlády a banky oslabených krajín pritom nemecká vláda - teda akcionár Commerzbank - opakovane odmietla.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára