Aj keď je náš strednodobý názor na drahé kovy mierne medvedí, nastáva vhodná doba na pripomenutie si toho, kam svet smeruje. A či chceme alebo nie, tak najpravdepodobnejším variantom na konci cesty je opäť iba zlato. Pozrime sa na pár myšlienok od Quaintance a Brodského z QB Asset Mangement.V roku 2006 sme zavesili na klinec naše obchodovanie s dlhopismi a začali sme sa pozerať po výrazne kontrariánskom makroekonomickom pohľade: stále rastúci dlh spôsobí krach súčasného globálneho monetárneho systému. Tí, ktorí sledujú logiku tohto rozhodnutia, sa neustále pýtajú: „Kedy?“. Vždy sa odpovedi vyhýbame, pretože monetárny systém je vnútorne predovšetkým politickou dohodou podporovanou silnými inštitúciami. Záchrana Grécka alebo zvýšenie dlhového stropu sú len verejným manifestom rovnakého problému: neexistuje iné politické riešenie stále rastúceho dlhu ako devalvácia meny cez monetizáciu aktív.
Zdá sa, že zásadný problém pre investora v súčasnosti je pospájanie si makroekonomických súvislostí s konaním politikov. Je to síce zaujímavá činnosť, avšak podľa nás zbytočná. Nástroje politikov začínajú byť limitované a naopak, prejavujú sa ľudské motívy, ktoré začínajú prekonávať moc politikov, čo je už badať na trhu. Aj keď sa štátne inštitúcie tvária, že sú tu večne, história nás učí, že to tak nie je.
Peniaze a dlh
V súčasnom globálnom peňažnom systéme existuje iba jedna forma peňazí, na ktorej záleží – základné peniaze (M0). Sú to peniaze v obehu a rezervy bánk v centrálnej banke. Všetky ostatné peňažné agregáty (M1, M2, M3) sú iba požiadavky na základné peniaze – požiadavka, ktorá nemôže byť splnená, pretože sa peniaze nedajú z bankového systému vytiahnuť, pokiaľ sa nevytvoria základné peniaze. (Pozn. ostatné peniaze M1, M2.. sú vklady na bežných účtoch, termínované vklady, peňažné fondy a ostatné elektronické peniaze). Keď si skombinujeme všetky peňažné agregáty v USA, základné peniaze (M0) tvoria 18,7% všetkých peňažných agregátov. 81% úspor denominovaných v dolári nie sú nič iné ako systémovým dlhom.
Myslíme si, že trhy veľmi zle interpretujú najpravdepodobnejší ekonomický výsledok – zníženie pomeru dlhu k základným peniazom, ktorý sa v USA momentálne nachádza na úrovni 26:1.
Inflácia a aktíva
Politici si zatiaľ vyberali pri riešení problémov zvyšovanie úverových peňazí miesto zvyšovania základných peňazí. Zvyšovaním úverov totižto rastú ceny aktív, pričom zvyšovaním základných peňazí rastú ceny základných tovarov. Rastúca inflácia sa tak prenášala najmä do cien aktív, kedy všetky dlhodobé aktíva (dlhopisy, akcie) prinášali síce pozitívne nominálne výnosy, no reálne výnosy sú dlhodobo negatívne kvôli neustálej strate kúpnej sily peňazí. Avšak čas, kedy politici budú môcť pokračovať v zvyšovaní úverových peňazí na úkor základných peňazí končí. Vysvetlí to nasledovný príklad.
Predstavme si, že máme na ostrove 10 ľudí, pričom každý vlastní v rovnakom počte akcie jedinej fabriky, ktorá vyrába mlieko z kokosových orechov. Ak je raz spotreba obyvateľov ostrova 10 kokosov denne, tak žiadne dodatočné peniaze, ktoré by nakupovali akcie, nedokážu zabezpečiť, že sa bude vyrábať viac kokosov. Situácia sa však radikálne mení, keď je fabrika vlastnená jedným majiteľom. Pokiaľ do akcií fabriky prúdia voľné peniaze a majiteľ ich môže predávať, inkasuje za to čím ďalej väčšie bohatstvo. Presne toto je princíp, na ktorom je založená súčasná ekonomika.
Majiteľ továrne (akcionár) získava reálny príjem na úkor ostatných členov spoločnosti. Ich životná úroveň klesá s tým, ako rastie inflácia. Príjmová nerovnováha sa zvyšuje. Rastúci majetok majiteľa továrne však neprináša väčší produkt, pretože jeho spotreba je limitovaná. Množstvo vygenerovaných tovarov (bohatstvo) klesá, no ceny aktív rastú.
Bežní ľudia sa tak stávajú chudobnejší a menej produktívni. Logicky tento trend nemôže pokračovať donekonečna a príde násilná zmena, keďže neexistuje politická vôľa na to, aby sa celý systém zmenil rozhodnutím zhora. Zmena môže prísť iba pod nátlakom masy.
Nemyslíme si, že v západných krajinách príde k politickému puču, ktorý ohrozí demokraciu a kapitalizmus. Myslíme si však, že musí prísť k revolúcii, ktorá bude monetárneho charakteru. Najpravdepodobnejšou cestou je kolaps svetových monetárnych a finančných trhov. To spôsobí rekapitalizáciu aktív tak, aby ich cena ukazovala ich skutočné hodnoty.
Dlhový problém je problém meny a všetky meny tak musia skolabovať. Myslíme si, že jednoznačným víťazom budú práve drahé kovy, uzatvára Brodksy.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára