Join nemare's empire

štvrtok 20. októbra 2011

Európa sa chystá podpísať zmluvu s diablom


Čas na racionálne riešenia vypršal a súčasné nesystémové kroky skončia ešte tvrdším kolapsom.
Euro_peniaze_plameň:DreamstimeEurópa je odhodlaná podpísať zmluvu s diablom pod tlakom finančných trhov v podobe ďalšieho navršovania eurovalu. Dlhodobo neriešené problémy verejných dlhov a nízkej kapitalizácie európskeho bankového sektora dohnali Európu na kraj útesu, kedy prijímané opatrenia nemusia a nebudú mať dlhodobo pozitívny efekt. Arogancia sveta po kolapse Lehman Brothers a neprijatie konkrétnych opatrení na zníženie vládnych dlhov a sprísnenia bankovej regulácie vedie finančný globálny svet ku kolapsu. Európa je iba špičkou ľadovca, ktorý ak uvoľní skazonosnú finančnú lavínu potopí celú globálnu ekonomiku. Sedem európskych bánk sa nachádza v prvej desiatke najväčších svetových finančných inštitúcii. Dosť vážny dôvod, aby sa pri pohľade na riešenie európskej fiškálnej krízy triasli všetky globálne ekonomické veľmoci. Doteraz nikomu neprekážal rizikový pákový efekt (pomer celkových aktív k vlastnému kapitálu) talianskych a francúzskych bánk, ktorý sa nedá pomenovať inak ako „ruská ruleta“. Kde bol lokálny finančný regulátor a ECB, ako najvyššie finančné inštancie v eurozóne.
Absencia európskeho finančného regulátora a zakrývanie európskej „bankovej špiny“ samotnou ECB (financovanie rizikových bánk špeciálnymi linkami) nás vedie na kraj finančného kolapsu. Riešenie v podobe eurovalu I cez jeho efektívne navŕšenie na 440 mld. eur (so zábezpekami na 779 mld. eur) nebude stačiť. Ani euroval II, ktorý by mal nahradiť prechodný mechanizmus financovania a garancií, nemusí byť konečným riešením. Euroval II z nášho pohľadu bude aktivovaný už budúci rok (nebude sa čakať na polovicu roka 2013), pretože trhy nebudú akceptovať iba garancie pre rizikové krajiny a banky, ale budú chcieť vidieť reálne zdroje a to je euroval II. Ak si pozrieme spätne na náklady americkej vlády pri záchrane finančného sektora, priemyslu, tak je suma v garanciách eurovalu 779 mld. eur iba smiešnym odvarom.
Blížiaci sa summit eurozóny v Bruseli (23.októbra) tak bude musieť odkryť karty európskych politikov a centrálnych bankárov. Očakávame ochotu navŕšiť euroval výraznejšie nahor do pásma 1,5-2 bilióny eur, čo by však tiež nemusela byť posledná suma. Zároveň sa jasne naznačí potreba urýchlenej aktivácie eurovalu II. Tieto mechanizmy však neriešia podstatu európskeho problému a sú len „zmluvou s diablom“ na získavanie času. Ak však politické a ekonomické špičky od septembra 2008 (kolaps Lehman Brothers) nedokázali nič konkrétne vymyslieť, je ťažké sa domýšľať nad urýchlenou záchranou eurozóny. Príčinou je nedotknutá aura finančných inštitúcii, ktoré stoja nad zákonom. Banky sú kľúčovým vinníkom súčasnej situácie, ktoré vytvárali rizikové finančné operácie bez reálneho krytia (ako inak sa dá vysvetliť desaťnásobne vyšší objem špekulačných mimoburzových derivátových špekulácii voči reálnemu HDP v roku 2010). A práve banky sú opäť dôvodom, prečo každý jeden daňový poplatník eurozóny si bude musieť uťahovať opasky. Zdroje z eurovalu sa opäť použijú na riešenie problémov európskych bánk, koľkokrát za posledné roky?
Ťažko hľadať riešenie súčasnej situácie, ak si ju dovolili politici a centrálni bankári pustiť až do tejto fázy. V súčasnej fáze je riešením už iba drastické upratovanie, žiadna banka a vláda si nemôže byť istá finančnou pomocou, pokiaľ neprijme rázne reštrukturalizačné opatrenia. Euroval s objemom 2 bilióny je totiž opäť iba zdrojom ďalších rizikových operácii pre európske banky. Pre niektoré krajiny je to však nepredstaviteľná suma, podiel Slovenska v prípade potreby plnenia by predstavoval takmer 18-mesačné príjmy štátu.
Čas na racionálne riešenia (drastický a neočakávaný kolaps Grécka v roku 2010) vypršal a v súčasnosti sa prijímajú len nesystémové kroky, ktoré nakoniec musia skončiť ešte tvrdším kolapsom. V prvom rade sa musí prebudovať bankový systém so svojim frakčným poskytovaním úverov bez reálneho krytia. Zároveň centrálne banky musia prehodnotiť svoj postoj k neobmedzenému tlačeniu peňazí. Bez radikálnych a systémových zmien vo finančnom svete smerujeme ku kolapsu a okrádaniu daňových poplatníkov. História je plná príkladov, ktoré dokumentujú, že tlačenie peňazí nikdy nevyriešilo dlhy. Od starovekého Ríma cez Čínu, francúzsku revolúciu až po menové reformy s príchodom komunistického režimu. Vždy išlo o najväčšie krádeže na jednoduchých ľuďoch, ktorí sa snažili pred krízou vytvárať úspory.
Čas sú peniaze a preto aj suma 2 bilióny eur pri navŕšení súčasného eurovalu dáva možnosť hľadať riešenie o niekoľko mesiacov dlhšie. Čas sa kráti a presýpacie hodiny ukrajujú z existencie eurozóny, pokiaľ sa politici neodvážia na agresívne a štrukturálne reformy (odchod z eurozóny pre nespoľahlivých členov, krach niektorých rizikových bánk – náklady na vyplatenie garancií za depozitá budú výrazne nižšie ako náklady za záchranu). Posledným umieračikom možno bude zníženie AAA ratingu Francúzska a pri stave svojho bankového sektora by im lepšie „svedčil“ rating A+. Gréci to nezvládnu, to už vie každý európsky daňový poplatník. K nim môžeme pripočítať i Portugalsko, hrá sa o Taliansko a Francúzsko. Posledné dve krajiny pod tlakom zníženého ratingu budú tlačiť na Nemecko a jeho neochotu financovať celý záchranný systém eurozóny. Čím sa možno uzatvorí kapitola eura a nezmyslenej nemeckej reklamy na bezcenných gréckych, španielskych, portugalských a talianskych produktoch. Ako inak nazvať vývoj výnosov na vládnych dlhopisoch týchto rizikových krajín od roku 200 do roku 2007 pod ochranou eura.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára