piatok, 3. júna 2011

Kontrarevolučné procesy v krajinách Severnej Afriky

 V posledných mesiacoch zo svetových, ale aj slovenských médií sú systematicky, z hlbokou profesionalitou šírené informácie o pseudo-revolučných vystúpeniach národov, predovšetkým Líbye, Egypte. Do týchto vystúpení sa stále častejšie primiešavajú takzvané overené informácie o udalostiach v Sýrii, kde „údajne zlá vláda“ dáva strieľať do vlastného „mierumilovného národa“ a to len preto, že sa tento „mierovými“ protestnými akciami dožaduje „demokratizácie“ vlastnej krajiny. Pozoruhodná je aj tá skutočnosť, že od chvíle ako sa začali šíriť tieto dezinformácie, vytvára sa informačné ticho o Izraeli a jeho zahraničnej politike.
            Je vidieť, že aj v tomto prípade, práve tak ako v predchádzajúcich obdobiach všade vo svete, kde sa médiá dostanú do ekonomickej závislosti nadnárodného kapitálu (a v dnešnom svete je to takmer všade), slúžia tomuto kapitálu a systematicky napomáhajú pre naplnenie jeho cieľov.
            Aká je teda objektívna pravda o príčinách týchto procesov, ich priebehu a sledovaných cieľoch.
            Už na úvod je potrebné povedať, že v Severnej Afrike a na Blízkom Východe, práve tak ako v minulosti, ani teraz, nejde o nič iné ako o prerozdelenie mocenských vplyvov imperialistických veľmocí a v tej súvislosti o získanie kontroly nad ťažbou nerastného bohatstva, predovšetkým zemného plynu a ropy. Nie je žiadnym tajomstvom, že v posledných dvoch desaťročiach sa prudko zvyšoval ekonomický a aj politický vplyv Číny na krajiny Afriky. Samotné Rusko si udržiavalo svoje dlhodobé pozície na tomto kontinente ešte z čias Sovietskeho zväzu. Len pre zaujímavosť pripomeniem, že zo samotnej Líbye na začiatku vojenských konfliktov medzi legálnou vládou Kaddáfiho a samozvanými predstaviteľmi takzvanej opozície z Líbye sa vrátilo do Číny viac ako 35 tisíc Číňanov ktorí tam pracovali na ropných poliach, stavali infraštruktúru a priemyselné objekty. USA a krajiny Západnej Európy sa s takouto situáciou nevedeli vyrovnať. Preto po dlhodobých prípravách spustili proces destabilizácie. Tento proces začal dezinformačnou prípravou.
            Po Líbyi prišiel rad sa destabilizáciu Sýrie. Začiatkom februára, keď ešte v Sýrii nebola žiadna destabilizácia, bola na Facebooku vytvorená stránka s názvom „Sýrska revolúcia 2011“. Táto stránka vyzývala ku „Dňu hnevu“. Táto výzva bola opakovane vysielaná Al Jazzeerou no nestretla sa takmer zo žiadnou odozvou. Samotná stanica Al Jazeera oplakávala nedostatočnú reakciu a označila Sýriu ako „kráľovstvo ticha“.
                Samotný názov „Sýrska revolúcia 2011“ je pochybné označenie, je to preklad z angličtiny a má povahu reklamného charakteru. To, čo by mal robiť skutočný revolucionár, keby sa mu podarili dosiahnuť určených cieľov sa v materiáloch nehovorí. S najväčšou pravdepodobnosťou by sa mal vrátiť domou a mal by byť spokojný zo zvrhnutým režimu a nastolením nového – pro západne orientovaného režimu.
                Ešte čudnejšie je, že už v prvý deň po vytvorení, mala táto stránka na Facebooku viac ako 80 000 návštev. Také nadšenie a návštevnosť stránky v priebehu niekoľkých hodín, po ktorej nenasledovali žiadne konkrétne skutky, hovorí o manipulácii organizovanej počítačovými softwarmi, ktoré vytvárali početné účty. Táto skutočnosť vystupuje do popredia o to viac, že Sýrčania používajú internet veľmi málo.
            Dá sa povedať, že nástup tejto „Sýrskej revolúcie 2011“  (v podstate kontrarevolúcie) nebol úspešný. No už o mesiac neskôr začali v Daraa, v provinčnom meste na jordánskej hranici len niekoľko míľ od Izraela nepokoje. Vandali – zahraničnými spravodajskými službami platení mladí ľudia, začali maľovať protivládne heslá na steny budov. Miestna polícia zatkla niekoľkých študentov, väznila ich, proti čomu protestovali ich rodičia. Takto znepokojené rodiny zaútočili na budovy polície s cieľom oslobodiť zadržané osoby. Výsledkom toho bola skutočnosť, že polícia prijala ešte prísnejšie opatrenia.
            Keď sa veci vyostrovali, zasiahol prezident Bashad Assad a potrestal tých veliteľov polície ktorí prekročili hranice únosnosti policajných zásahov. Všetko sa malo vrátiť do pôvodného stavu. No došlo k náhlej zmene. Na strechách budov sa začali objavovať odstreľovači a strieľali tak do davu, ako aj na policajtov. Táto nová skutočnosť uvrhla mesto do chaosu. To všetko bolo samozrejme okamžite medializované svetovými agentúrami, no nie tak ako sa veci udiali, ale tak ako to vyhovovalo organizátorom týchto krvavých udalostí. Strelci využili zmätok, vyšli do mesta s cieľom zaútočiť na vládne budovy v ktorých boli umiestnené výzvedné spravodajské služby ktoré mali na starosti monitoring sýrskych Golanských výšin okupovaných Izraelom. Bezpečnostné zložky v snahe ubrániť budovy, opätovali  paľbu. Mŕtvy boli na oboch stranách.
            Takýto scenár konfrontačnej politiky sa opakoval vo viacerých mestách. Ľudia hľadali ochranu u armády, ktorá sa útočníkom postavila na odpor. Vláda na ochranu obyvateľstva do ulíc vyslala tri tisíc vojakov a tanky. Nakoniec proti armáde sa postavili ozbrojení banditi  podľa veľmi podobného scenára, ako bol použitý pri obliehaní Nahr Al-Baredu líbyjskou armádou. Zmena bola len v tom, že teraz medzinárodné médiá situáciu úplne prekrútili a za útočníka bola označená sýrska armáda a bola obviňovaná z toho, že zabíja nevinných ľudí v Daraa.
            Okrem iného, aj táto skutočnosť vypovedá o hodnovernosti svetových médií a o tom, že oni v skutočnosti nie sú ničím iným ako jednou z predĺžených rúk nadnárodného kapitálu snažiaceho sa uzurpovať si moc na celom svete. Pritom nehľadí na prostriedky, materiálne straty, ani na ľudské obete.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára