Médiá nás zásobovali do posledného detailu o nepokojoch v Egypte a Líbii.
Mlčali však o revoltách a príkladnej ukážke občianskej revolúcie, ktorá sa odohrala pred dvoma rokmi na Islande, kde občania donútili odstúpiť vládu a tiež prepísať ústavu.
Práve preto, že prípad Islandu je modelom občianskej revolúcie bol tento prípad ututlavaný médiami.
Cenzúra revolúcie na Islande je najlepším dôkazom toho jak sa zaobchádza s informáciami, ktoré môžu byť nebezpečné pre politickú a ekonomickú elitu.
Na Islande ľudia rezignovali na akúkoľvek podobu vlády, veľké banky boli znárodnené a bolo rozhodnuté, že ľudia nezaplatia dlhy, ktoré vytvorili politici, pretože je to problém zlej finančnej politiky, nie ľudí.
V novej ústave bolo zakotvené, že občan je hlavným politickým protagonistom, nie politik.
Island je v súčasnosti najlepším príkladom mierovej a dôstojnej reakcie verejnosti proti tejto moci, ktorá doviedla krajinu i svet ku kríze.
Islandský model, ktorý ukazuje, že politici musia mať strach z reakcie ľudí, ak nebudú konať v prospech nich.
Nie ale strach o život ale o svoju kariéru.
Umlčané fakty o Islande:
V roku 2008 bola znárodnená najväčšia banka.
Mena sa zrútila, trh pozastavil svoju činnosť.
Krajina skrachovala.
2009 - Obrovské protesty pred parlamentom, ľudia donútili k rezignácii predsedu vlády a celý jeho vládny blok.
Zahraniční politici volajú po splateniu dlhu voči Británii a Holandsku a to vo výške 3.500 mil. eur, čo je čiastka, ktorú má krajina zaplatiť v budúcich 15 rokoch s 5,5% úrokom.
Rok 2010 - Ľudia idú do ulíc a vybojujú si zákon o obecnom referende.
V januári 2010 ho prezident odmietne ratifikovať a oznámil, že ho bude konzultovať s EU.
Ľudia idú znovu do ulíc.
V marci sa koná referendum, ktorého výsledok je, že 93% ľudí odmietne zaplatiť dlh voči Británii a Holandsku.
Vláda bola donutená k tomu, aby zahájila vyšetrovanie, ktoré má vyriešiť právnu zodpovednosť štátnych predstaviteľov za krízu.
Dôjde k zatknutiu niekoľkých vedúcich bankárov a manažérov.
Interpol vydal rozkaz a všetci zúčastnení bankári opúšťajú krajinu.
Ľudia dávajú dohromady novú ústavu, ktorá nieje kópiou dánskej ústavy ako to bolo doposiaľ.
Ústavodárne zhromaždenie zložené zo zástupcov priamo volených národom zahájilo svoju činnosť vo februári 2011 a predložilo návrh ústavy na základe konsenzu a doporučenia.
Ústava musí byť schválena parlamentom, ktorý bol vytvorený po voľbách.
Toto je stručná história islandskej revolúcie:
- odstúpenie celej vlády
- znárodňovanie bánk
- obecné referendum
- uväznenie zodpovedných ľudí za krízu
a prepísanie ústavy priamo občanmi
Čo sa stalo na Islande bolo pozorované politikmi ako je Merkelová, Sarkozy, Cameron, Zapatero, Berlusconi a ďalšími a vyhodnotené ako nebezpečné pre ich zkorumpovaný systém.
Bojkot informácií o Islande bol striktne dodržovaný tisícami novinárov v rámci akéhokoľvek korporátneho tisku, rozhlasu a televízie.
Masmédiam vládni vyjednávači údajne ponúkli v niektorých krajinách daňové úľavy s výmenou za mlčanie.
Ale aj napriek tomu sa cez to všetko šíri Islandská revolúcia po celej Európe.
Postavila sa tomuto zkorumpovanému a neudržatelnému systému a dáva svetu lekciu z ozajstnej demokracie.
Po celom svete bude známa a oceňovaná, skôr alebo neskôr a to navzdory vláde politických a ekonomických elit, ktoré zapričínili celosvetovú krízu.
Túžba po slobode nepozná hraníc!
http://dolezite.sk/Hold_Islandu_aneb_fakta_o_revoluci_ktera_nastartovala_n_146.html
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára