piatok, 27. mája 2011

Vedci videli smrť najstaršej hviezdy

Explózia supernovy sa odohrala na samotnom okraji kozmu. Je to najvzdialenejší pozorovaný jav na Zemi.
Americkí vedci nazreli na dianie na samotnom okraji vesmíru. Obrovský výbuch veľkej hviezdy, ktorú pred dvoma rokmi zachytil vesmírny teleskop, sa totiž odohral len 520 miliónov rokov po vzniku vesmíru. Znamená to, že svetlo
z explózie k nám putovalo z ohromujúcej diaľky 13,14 miliardy rokov, citovala vedecký tím spravodajská stanica BBC.


Smrť hviezdy
naživo
„Smrť“ hviezdy sa tak zrejme stala najstarším a najvzdialenejším pozorovaným vesmírnym javom. „Mohla to byť obrovská hviezda, azda 30-krát väčšia ako naše Slnko,“ povedal vedúci výskumu Antonino Cucchiara z Kalifornskej univerzity
v Berkeley. Práve gama žiarenie, ktoré vedci zachytili, vysiela hviezda na konci svojho života.


Vesmír sa však od spomínaného výbuchu neustále rozpína – pred vyše 13 miliardami rokov bol asi deväťkrát menší ako teraz.
Vedci pritom dokážu vidieť ešte ďalej. Len minulý mesiac ohlásili objav najstaršej a najvzdialenejšej známej galaxie, ktorá vznikla len asi 200 miliónov rokov po „veľkom tresku“. Vďaka takýmto objavom „vidíme“, ako vyzeral vesmír krátko po svojom vzniku – kým totiž svetlo dorazí z takej vzdialenosti až k nám, uplynú miliardy rokov. Je preto vysoko pravdepodobné, že za ten
čas
mnohé hviezdy v galaxiách na okraji nášho vesmíru zanikli a nové sa zrodili.


O unikátny objav sa postarala metóda tzv. gravitačnej šošovky. Tá využíva gravitačné pole kozmických telies, keď približuje svetlo vysielané vzdialenými objektmi. O takejto šošovke hovoril vo svojej všeobecnej teórii relativity už Albert Einstein. Svetlo novoobjavenej galaxie vďaka tomuto javu zosilnilo gravitačné pole neďalekého zhluku galaxií približne 11-krát.

Na hranici neviditeľna Experti však upozorňujú, že rekordy v objavovaní supervzdialených hviezd sa budú prekonávať čoraz ťažšie. Sú totiž na samotnej hranici pozorovateľnosti zo Zeme. „Za nám známym vesmírom neexistuje ,ďalší‘ vesmír, ale len tento náš vesmír, iba je už mimo horizontu, po ktorý dovidíme,“ uviedol pre HN odborník na kozmológiu Tomáš Blažek.

Ten upozorňuje, že dobre vidíme svetlo vyžiarené 380-tisíc rokov po „veľkom tresku“. „Svetlo vyžiarené predtým sa v priestore
nešírilo.“

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára