utorok, 16. augusta 2011

Kód červená. Euru hrozí koniec, varuje svet Európu



euro ecb
 Karel Toman, Aktuálně.cz
Eurozóne sa nedarí príliš dobre, všetko nasvedčuje krachu.väčší obrázokAutor: TASR/AP
Brusel - Koniec eura ako jednotnej meny, rozpad eurozóny, astronomické straty bánk a hromadné prepúšťanie. Kedysi len hypotetický scenár je teraz k realite omnoho bližšie, než sa doteraz zdalo.
Len za posledný týždeň pred tým naliehavo varoval prezident Svetovej banky Robert Zoellick, najznámejší investor a filantrop sveta George Soros alebo riaditeľ Centra pre štúdium európskej politiky Daniel Gros.
Hlavným nebezpečenstvom pre svetový rast je teraz podľa nich práve eurozóna a jej dlhy.

Kríza speje k vrcholu

Pohromu podľa ekonómov aj Európskej komisie môže odvrátiť predaj spoločných dlhopisov všetkých krajín eurozóny, namiesto doterajších dlhopisov národných. Deň pred utorkovým rokovaním s Francúzskom však Nemecko toto riešenie v podobe takzvaných eurobondov opäť odmietlo.
Niektoré krajiny eurozóny už sa pritom podľa Zoellicka presúvajú "od drámy k traume." Rastúci tlak trhov na Taliansko, Španielsko a Francúzsko totiž v minulých týždňoch ukázal, že pokus predlženej Európy upokojiť trhy záchranným programom prijatým na summite 21. júla zlyhal.
Svet sa tak kvôli neschopnosti politikov konať, ocitá podľa Zoellicka v "novej nebezpečnej zóne".
"Situácia sa stáva neúnosnou. Činitelia sa snaží získať čas, ale čas im uteká. Kríza rýchlo speje k vyvrcholeniu," napísal v piatok George Soros.
Ak európski politici razantne nezasiahnu, môže vývoj podľa Sorosa vyvrcholiť neriadeným bankrotom, ktorý by aj v prípade tak malej ekonomiky, ako je tá grécka, privodil bankám "nespočítateľné straty," odsúdil by euro k zániku a svet poslal znovu do recesie.

Domino už padá

Rovnako vidí možnú blízku budúcnosť tiež Daniel Gros z bruselského Centra pre štúdium európskej politiky. Podľa neho zlyhal hlavne záchranný program EFSF (European Financial Stability Facility). Čím viac krajín totiž eurozóna z fondu zachraňuje, tým menej krajín ho financuje.
Záchrancovia sa tak automaticky stávajú najbližšími kandidátmi na záchranu. Domino efekt, ktorý v sebe EFSF obsahuje, už podľa Gros spustil, ako dokazuje tlak finančných trhov na Taliansko a Francúzsko.
Ďalšie nalievanie národných peňazí do fondu EFSF už preto podľa Grosa nepomôže, nový dlh by dominový efekt len ​​zosilnel. Fond by sa preto mal podľa neho dočasne premeniť na banku, aby tak získal prístup k úverom z Európskej centrálnej banky, ktorá ako jediná môže eurozóne dodať dosť peňazí naliehavo potrebných na upokojenie trhov.
koloseum
Trhy tlačia na Rím aj Paríž, investori sú čoraz nervóznejší. (Ilustračné foto)väčší obrázokAutor: TASR/AP
Jeho návrh v podstate znamená tlačenie peňazí podobne, ako ho v minulosti aplikovala americká centrálna banka FED. Podobá sa eurobondom, ktorých zavedenie sa na októbrovom summite podľa serveru Euractiv.cz chystá predniesť aj Európska komisia a ktorých zástancom je aj spomínaný George Soros.

Prikyvne Nemecko na eurobondy?

Návrh spočíva v tom, že namiesto národných vládnych dlhopisov by štáty eurozóny vydávali euroobligácie spoločné. To by  však znamenalo, že premianti ako Nemecko a Francúzsko by znášali časť nákladov za nové pôžičky pre "bankrotára", ako je predovšetkým Grécko, čo sa nemeckej kancelárke Angele Merkelovej nepáči.
Niektorí odborníci si však myslia, že Nemecko nakoniec nebude mať na výber a na euroobligáciu prikyvne.
"Ak sa pozriete do nedávnej minulosti, povedzme 15-18 mesiacov späť, zistíte, že je veľa vecí, o ktorých nemeckí politici hovorili, že ich nikdy nespravia, a potom ich urobili," pripomenul agentúre Reuters nemecký ekonóm Peter Bofinger, člen vládneho panelu ekonomických poradcov.
Väčšina jeho kolegov je však výrazne menej proeurópska než on, upozornil Euractiv. Nemecko však už pre eurobondy možno začalo sondovať pôdu.
Podľa ekonómov totiž eurobondy nemajú zmysel bez niečoho na spôsob ministerstva financií celej eurozóny, ktoré by malo právomoc vynútiť u členských štátov rozpočtovú disciplínu. Nemecký minister pre ekonomiku Philipp Roesler pritom minulý utorok vypustil mediálny balónik, ktorý sa vznikom práve takejto inštitúcie počíta.

Vznikne "ministerstvo financií eurozóny"?

Podľa ministrovho stanoviska by mala vzniknúť nevolená "rada stability", ktorá by mala automaticky ukladať sankcie na krajiny nedodržujúce rozpočtové záväzky, testovať flexibilitu pracovných trhov a inovačného prostredia krajín, a dokonca zakotviť "dlhovú brzdu" podobnú tej nemeckej do ústav členských krajín.
Roeslerov návrh však podľa EUobserver nie je oficiálnym stanoviskom vlády. Ďalšia integrácia eurozóny je totiž u voličov veľmi nepopulárna. Nie je tak dokonca isté ani to, či národné parlamenty schvália pôvodný a oveľa menej kontroverzny záchranný program prijatý na eurosummite 21. júla, po čom už naliehavo volá Grécko.
Angela Merkelová
Politici sú čoraz vážnejší. Problém zrejme len tak jednoducho nevyriešia.väčší obrázokAutor: SITA/AP
Napríklad predseda slovenskej koaličnej strany Sloboda a solidarita Richard Sulík označil návrh nových právomocí EFSF, ktoré by mali založiť niečo na spôsob európskeho menového fondu, za "čistú cestu k dlhové únii," a "úplnému socializmu" na spôsob Sovietskeho zväzu.
Podľa Sorosa aj Grosa však práve na podobné hašterenie eurozóna nemá čas, a hlbšiu integráciu rozpočtovej politiky naopak nutne potrebuje. Týka sa to i Česka, ktoré svojim exportným hospodárstvom do eurozóny podľa ekonómov napriek svojej korune fakticky patrí.
"Malá otvorená ekonomika v tesnom susedstve eurozóny môže pocítiť zhoršenie situácie v tomto menovom bloku veľmi rýchlo a priemysel by bol jedným z prvých miest," upozornil David Marek z investičnej banky Patria.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára