streda, 10. augusta 2011

Zem je opásaná prstencom z antihmoty

Magnetické pole Zeme dokáže udržať pri živote častice antihmoty, ktoré by za iných okolností okamžite zmizli v záblesku po kolízii s "normálnou" hmotou. K anihilácii častíc antiprotónov však nakoniec dôjde, ich životnosť sa odhaduje na minúty až hodiny. Prítomnosť antihmoty v magnetickom poli Zeme bola teoreticky predpovedaná už dávnejšie spolu s víziou, že túto antihmotu by mohli čerpať vesmírne lode budúcnosti pred cestou do vzdialených destinácií.
Simulácia Van Allenových radiačných pásov v Lewisovom výskumnom stredisku.
Simulácia Van Allenových radiačných pásov v Lewisovom výskumnom stredisku.
Autor: NASA
Dvadsaťosem antiprotónov zachytených v špirálovitej orbite okolo línií magnetického poľa objavil prístroj PAMELA, ktorý sa nachádza na jednej z ruských komerčných družíc. Vedci uviedli, že sa ich podarilo nájsť tak málo, pretože satelit prelietava len cez malý úsek radiačného pása. Predpokladá sa, že antihmota sa nachádza popri celom obvode radiačných pásov, ktorým sa hovorí aj Van Allenove pásy radiácie. "Hovoríme o miliardách častíc (antiprotónov)," uviedol pre magazín NewScientist Francesco Cafagna z talianskej Univerzity v Bari. Výsledky výskumu spolu s kolegami zverejnil v časopise Astrophysical Journal Letters.
Satelitom sa už predtým podarilo vo Van Allenových pásoch nájsť častice pozitrónov, čo sú antihmotové náprotivky elektrónov. Antiprotóny sú však od nich takmer dvetisícnásobne hmotnejšie. Je síce pravda, že antiprotóny sa pri stretnutí s hmotou anihilujú, pričom sa uvoľní relatívne veľké množstvo energie, ale nijaká mohutná explózia z nebies nehrozí. Antiprotónov je tam oproti hmote stále veľmi málo a sú "roztrúsené", takže zanikajú osamote a postupne.
Prístroj PAMELA bol vyslaný do kozmu v roku 2006, aby skúmal vysokoenergetické častice, ktoré na Zem "pršia" zo Slnka a v podobe kozmického žiarenia aj z oblastí mimo našej slnečnej sústavy. Tieto kozmické častice sa zrážajú s časticami v atmosfére, pričom vznikajú nové častice a mnohé z nich sa zachytia vo vnútornom alebo vonkajšom Van Allenovom radiačnom páse, ktoré majú tvar bábovky a obopínajú našu planétu.
Antihmota
Jednou zo špecifických úloh projektu PAMELA bolo nájsť exotické častice antihmoty, ktorých sa tam nachádza v porovnaní s množstvom protónov alebo jadier atómov hélia len veľmi málo.
Objav sa podaril pri preletoch cez tzv. juhoatlantickú anomáliu nad južným Atlantikom. V tejto oblasti je oveľa viac antihmoty, ako by mohla vzniknúť a udržať sa po normálnom rozbití častíc. Pred anihiláciou s normálnou hmotou ich chránia Van Allenove pásy. Oveľa lepšie sa im to však darí vo vyšších sférach atmosféry, ako v nižších, kde antihmota zaniká takmer okamžite.
Práve horná časť pásu antihmoty by sa mohla stať zdrojom ultraefektívneho paliva pre vesmírne lety. Antihmotu pre vesmírne lode budúcnosti by bolo možné vyrobiť aj na Zemi. Nie je to až také zložité. Napríklad v CERNe vyrábajú antihmotu úplne bežne, problém je však uchrániť ju dostatočne dlhý čas pred hmotou, aby nezanikla. Zatiaľ sa im podarilo 300 antiprotónov sledovať počas 100 sekúnd. Zdá sa teda, že pri Van Allenových pásoch je uskladnená úplne prirodzene a efektívne.


Čítajte viac: http://vat.pravda.sk/zem-je-opasana-prstencom-z-antihmoty-dsk-/sk_vvesmir.asp?c=A110808_151936_sk_vvesmir_p60#ixzz1Udzygb4m

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára