streda, 10. augusta 2011

Krajiny v Pacifiku vo veľkom zbroja. Boja sa Číny

loď Čína
Lietadlová loď Varjag, ktorú Čína prestavuje v prístave Ta-lien, je už takmer hotová.väčší obrázokAutor: xinhua.com

Canberra, Peking, Tokio - Indopacifik zažíva preteky v zbrojení. Príčinou je rastúca námorná moc Číny, ktorá z modernizácie vojenského loďstva urobila svoju prioritu.
Austrálsky Lowy Institut na konci júna varoval, že napríklad spory kvôli teritoriálnym vodám v Juhočínskom a Východočínskom mori by mohli viesť v Ázii k vojne, do ktorej by nakoniec boli vtiahnuté aj Spojené štáty a ďalšie mocnosti.
Tokio vo svojej augustovej Bielej knihe, každoročnej analýze problémov, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť Japonska, tak ďaleko nejde, ale iba z taktických dôvodov.
Aj Japonci ale očakávajú, že Čína bude "rozširovať sféru svojho vplyvu do vôd okolo ich ostrovov" a v dohľadnej dobe bude "rutinne organizovať námorné cvičenie vo Východočínskom mori, v Tichom oceáne aj v Juhočínskom mori".
Čítajte aj: Čínski špióni napichli počítač austrálskeho premiéra
Námorné spory medzi Čínou na jednej strane a Taiwanom, Japonskom, Vietnamom, Filipínami, Malajziou a brunejským sultanátom o najrôznejšie ostrovy a ostrovčeky sa vlečú desiatky rokov a väčšinou boli považované za nie príliš dôležité, exotické provinčné spory.
Teraz sa situácia zásadne mení. Čína totiž buduje námorné sily, ktoré by sa čoskoro mohli v Pacifiku, v Juhočínskom aj vo Východočínskom mori postaviť aj flotile Spojených štátov, ktoré boli ešte nedávno jedinou skutočnou veľmocou v tejto oblasti.

Ponorky, lietadlové lode, krížniky

Čína postupuje raketovým tempom. Po skončení päťročnice v roku 2015 chce mať tri lietadlové lode a 350 ďalších hladinových plavidiel. O ďalších päť rokov neskôr to už má byť 520 lodí. 
Nálety na Líbyu
Čína postupuje raketovým tempom. Po skončení päťročnice v roku 2015 chce mať tri lietadlové lode a 350 ďalších hladinových plavidiel (ilustračné foto).väčší obrázokAutor: TASR/AP

Súčasne posilňuje aj pobrežnú stráž, ktorej sily majú do roku 2020 vzrásť o 6000 mužov a bližšie neurčený počet plavidiel. Peking tiež programovo buduje zbrojný priemysel, ktorý by bol schopný produkovať špičkové vojenské systémy, porovnateľné s americkými.
Reakcia Japonska, Indie či Austrálie na silnejúci námornú moc Číny sú zrejmé. Tokio chce napríklad predovšetkým s ohľadom na plánované čínske lietadlové lode rozšíriť flotilu svojich ponoriek zo 16 na 22.
Austrália síce bohatne z obchodu s Čínou, ktorej dodáva najrôznejšie suroviny, ale súčasne sa stále viac obáva, že by sa nenásytný Peking mohol chcieť zmocniť nálezísk ropy a plynu v moriach pri jej severnom pobreží.
Canberra chce preto postaviť až 12 ponoriek s veľkým akčným rádiom a vyčlenila aj 7,6 miliardy dolárov na tri nové, supermoderné torpédoborce, ktoré by mali byť spustené na vodu v roku 2015.
Od Spojených štátov chce nakúpiť ďalších 100 stíhacích lietadiel F-35.
India nezostáva pozadu, modernizuje svoje vojenské námorníctvo a rozširuje jeho akčný rádius v Indickom oceáne. Je to hlavne kvôli intenzívnym čínsko-pakistanským vzťahom a úvahám, že by Peking mohol postaviť v pakistanskom prístave Gvádár základňu pre svoju vojenskú flotilu.

USA ako opora

Všetky spomínané krajiny pritom v snahe zaistiť si ochranu pred Čínou stále viac chytajú za ruku Spojené štáty.
ruská vojenská ponorka
Tokio chce rozšíriť flotilu svojich ponoriek zo 16 na 22 (ilustračné foto).väčší obrázokAutor: Wikipedia common

Canberra chce na severe kontinentu vybudovať novú vojenskú základňu, z ktorej by chránila svoje teritoriálne vody, pretože zatiaľ tam žiadne vojenské zariadenia tohto typu nemá.
Existuje možnosť, že by na nej mohli pôsobiť aj Američania, ktorí sú najväčším spojencom Austrálčanov. Canberra navyše koordinuje svoje kroky v bezpečnostnej oblasti s americkými.
Japonsko vo svojej Bielej knihe tiež vyzdvihlo svoje päťdesiat rokov trvajúce vojenské spojenectvo s USA ako "nenahraditeľný svorník mieru a stability v oblasti Ďalekého východu".
Tým vyvolalo ostrú reakciu Číny, ktorá ho obvinila, že "je posadnuté pretrvávajúce mentalitou studenej vojny a neochvejne podlieha mýtu japonsko-americkej aliancie".
Čítajte aj: Zo špionáže v Renaulte podozrieva Sarkozy Čínu
India tiež zo všetkých síl upevňuje vzťahy s USA a má záujem o americké zbrojné systémy.
Čína vývoj sleduje s nevôľou. Nepáči sa jej predovšetkým narastajúci počet spoločných námorných cvičení rôznych krajín za účasti USA.
Spoločné námorné manévre Američanov s Vietnamcami, Filipíncami, Japoncami alebo Austrálčanmi označuje za "neprimerané". Súčasne presviedča štáty v regióne, že jej zámery sú mierové.
Pri každej príležitosti ale takisto významne upozorňuje, že USA nebudú vzhľadom na svoje hospodárske ťažkosti schopné udržať svoju prítomnosť v Indickom a Tichom oceáne v takom rozsahu ako doteraz.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára